Ez 47, 1-9.12; Jn 5, 1-3. 5-16

[V Jeruzaleme bol rybník, kde sa ľudia chodili uzdravovať. Bol tam muž, ktorý bol chorý 38 rokov. Ježiš sa ho opýtal:] „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (Jn 5, 5-8)

Dve žaby padli do hrnca, v ktorom bola smotana. Tvrdo bojovali, aby sa dostali z hrnca von. Jedna to po hodine vzdala a utopila sa. Druhá pokračovala. Mlátila a mlátila. Vtom sa ocitla na hrudke masla. Presne takúto húževnatosť mal človek, o ktorom hovorí evanjelium.

Čo mi pomáhala mlátiť a mlátiť, keď sa už nič nezdá reálne?

Mnoho životných neúspechov sa odohrá v životoch ľudí, ktorí si keď sa vzdali neuvedomili, ako blízko už boli cieľu. (Thomas Edison)