Jon 3, 1-10; Lk 11, 29-32

[Ježiš kázal ľuďom a vyzýval ich, aby konali pokánie. Presne tak, ako to urobili Ninivčania. Povedal im:] „…oni sa kajali na Jonášovo kázanie“ (Lk 11, 32)

Jedna stará legenda rozpráva o tom, čo sa stane mimo nebeskej brány po skončení sveta. Posledná skupina svätých a kajúcich hriešnikov práve vystúpila po zlatých schodoch, ktoré spájajú nebo so zemou. Každý má sviatočnú náladu, spieva a tancuje – každý, okrem Ježiša. On stojí sám na vrchu schodišťa a pozerá sa dolu na zem. Je jasné, že niekoho hľadá. Keď sa ho jeden svätec pýta, koho to hľadá, Ježiš hovorí: „Hľadám Judáša. Akosi ma neopúšťa nádej, že pred smrťou nejako predsa len prišlo k premene jeho srdca a že teda by sa mohol k nám pridať.“

Čo táto legenda chce povedať? Čo hovorí mne o niekom, koho milujem?

Neexistuje beznádejná situácia. Existujú len ľudia, ktorí upadli v súvislosti s ňou do beznádeje. (Clare Booth Luce)