Iz 43,16-21, Flp 3, 8-14, Jn 8,1-11

[Niektorí náboženskí vodcovia chceli ukameňovať cudzoložnicu. Ježiš im však povedal:] Ježiš „sa zohol a písal po zemi. … [Oni sa] jeden po druhom – počnúc staršími – vytrácali…” (Jn 8, 8-9)

Arnold Lunn vo svojej knihe Now I See (Teraz už vidím) píše, že po celé stáročia ľudia rozmýšľali, čo si Ježiš mohol písať do piesku. Píše: „Ak by bol tento príbeh vymyslel Tolstoj, určite by bol nechal Krista napísať do piesku niečo veľmi významného. No som si istý, že nič nie je významnejšie, ako je práve ticho evanjelistu Jána.” Ježišova tichá akcia v dnešnom evanjeliu sa niekedy nazýva aj „akčné podobenstvo”. To znamená: Ježiš hovorí viac svojím gestom, ako by povedal svojím slovom. Podobnými akčnými podobenstvami sú napríklad jedenie s hriešnikmi, alebo umývanie nôh apoštolom (Lk 5, 29; Jn 13, 5).

Toto dnešné čítanie ma pozýva pouvažovať nad otázkou: Čo hovorím iným svojimi činmi?

Človek by mal kázať nie slovom, ale svojím životom. (M. L. King, Jr.)