Iz 50,4-7; Flp 2,6-11; Lk 22,14-23,56

Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” (Lk 23,46)

Známy protestantský pastor Dietrech Bonhoeffer bol popravený nacistami v koncentračnom tábore krátko pre Veľkou nocou. Väzenský lekár sa o jeho smrti vyjadril takto: „Videl som pastora Bonhoeffera … ako kľačal na zemi, a úpenlivo sa modlil … Bol som hlboko pohnutý tým, ako sa tento láskavý človek modlil. Bola to modlitba oddaná a preniknutá nezlomnou istotou, že Boh jeho modlitbu počuje. Na mieste popravy … vystúpil po schodíkoch k šibenici, s odvahou a vyrovnanosťou. Smrť prišla po pár sekundách. Po takmer 50 rokoch… ako lekár, som sotva ešte niekedy videl človeka zomierať tak totálne poddaného Božej vôli, ako bol on.” (Eberhard Bethge, Dietrich Bonhoeffer)

Keď si predstavím, že by mi ostávalo iba pár minúť života, čo by mi najviac vírilo hlavou? O čo by som bol najviac ustarostený?

Je smrť skokom do neznáma? Samozrejme, že nie. Je to skok rovno do náručia Pánovho. (Pedro Arrupe, S.J.)