Ale on sa chcel ospravedlnit, preto sa opýtal Ježiša: „ A kto je môj blížny?“

Musíte milovať svojho blížneho ako seba sameho. Odpoveď veľmi jednoduchá, ale zákonníkovy nestačí. Chce jasnú, možno komplexnú odpoveď. Chce presne vedieť aké sú jeho povinnosti. Slovo blížný doslova znamená niekto kto je blizko pri mne. Čím je niekto blizsie tým viac povinnosti mám. Niektorí ľudia sú tak vzdialení, že sme im není nič dlžní. To platilo pre židov hlavne o heretikoch o Samaritanoch.

A toto je otázka aj pre nás, kto sú naši bližní?

Podobne ako zakonik by sme chceli jasnu odpoved. Chceli by sme vediet čo máme robiť.

Ježiš nedáva jasnú odpoveď. Ježiš hovorí príbeh

„Istý muž zostupoval z Jeruzalema do Jericha…..“

Podobenstvá nie sú len ilustráciou nejakej myšlienky. Sú to mocné udalosti, ktoré nás menia. Stavajú naše životy hore nohami. Istý židovský rabi hovoril príbeh o svojom starom otcovi, ktorí bol žiakom slávneho rabiho Baal Shem Tov. Hovoril: „môj otec bol ochrnutý. Raz ho popýtali aby im povedal príbeh o jeho učiteľovi. A on im porozprával ako jeho učiteľ podskakoval a tancoval keď sa modlil. Môj starý otec sa postavil, keď hovoril a ten príbeh ho tak pohltil, že začal podskakovať a tancovať, aby im ukázal ako to zvykol robiť jeho učiteľ. A vtedy sa uzdravil.

Takto by sa mali hovoriť príbehy.

Ježišove podobenstva by nas mali uchvátiť a premeniť. Ježišove podobenstva zvyčajne šokovali ľudí. Problém je, ze my ich poznáme veľmi dobre. Takže nás tak často nešokujú. Je to ako ked počúvame vtip, ktorý sme uz počuli. Mali by sme objaviť zmysel prekvapenia. Podobenstvo o samaritanovy bolo škandalózne pre Ježišových sucastnikov. Potrebujeme objaviť šok.

Počas revolúcie v Nikaragui Jeden americky dominikán, pomohol skupine mladých ľudí predstaviť toto podobenstvo. Pocas omše. Ukázali ako mladý Nikaragujčan bol zmlátený a nechaná na kraji cesty. Isiel okolo dominikán a ignoroval ho. Rovnako prešiel aj významný svetový delegát. A nakoniec prechádzal nepriateľ vo vojenskej uniforme. Tento sa zastavil, polozil ruženec okolo krku mladého nikaragujčana, dal sa mu napiť a odviezol ho do najbliššej dediny. V tomto momente začala polovica zhromaždenia kričať a protestovať. Bolo neprijateľné aby ti, „proti“ mohli urobiť taxe niečo. Su to hrozní ľudia. Nič nás do nich není. Omša sa zastavila v chaose. Potom ľudia začali diskutovať čo vlastne toto podobenstvo znamená. Lebo boli sokovaní, zacali chapat hlbsie. Dosli k tomu, ze v buducnosti uz nebudu hovoril „ tí čo sú proti, ale nasi bratranci v Hondurase, alebo nasi pomyleny bratranci.“ Zopakovali pociatocny ukon kajucnosti, dali si znak pokoja a pokracovali v sláveni eucharistie.

Takze prvým sokom tohto podobenstva je to, ze pomoc poskytuje necistý clovek, heretik, samaritán a nie svetý knaz. Ale toto podobenstvo nám chce povedat nieco ovela viac. Chce zmenit nas pohlad na to co je ľudské a kto je v skutočnosti Boh.