Fr. Pierre Claverie, OP, bol zavraždený pri dverácha svojho biskupstva, 1. augusta 1996. kvôli svojej pevnej pozícií v prospech mieru a proti násiliu, ktoré sa žilo v Argentíne bol stále ohrozovaný. Pierre Claveri sa narodil 8. mája 1938. jeho rodičia boli francúzského pôvodu, ale jeho rodina už tri generácie žila v Alžírsku. Do rehole dominikánov vstúpil v roku 1958. ako známeho experta a znalca tém o Islame ho rešpektovali tak kresťania ako aj moslimovia. V Roku 1981 bol v Oráne vysvätený na biskupa.
Úryvky z jeho homílie z príležitosti vraždy siedmych trapistických mníchov v Alžírsku.
Bratia a sestry, moji priatelia
V roku 1209 začína vo Francúzsku krížová výprava proti katarom. Baróni zo severu zajali zabrali Beziers a Carcason, vyhnali a zmasakrovali katolíkov ako aj katarov. Dominik je v Pruille, kde ustanovil svoju prvú fundáciu na obrátenie katarov: miesto modlitby spojené s komunitou prvých bratov kazateľov. Dominikovi na ceste z Prouille do Fanjeaux, mesta katarov hrozila smrť: „nie som hoden slávy mučeníctva; ešte som si nezaslúžil túto smrť“ hovoril tomu kto ho chcel zabiť. Ten ho nakoniec nechal ísť.
Dominikánska rehoľa sa narodila v srdci prelomu (katárska heréza), na mieste rozdelenia (medzi severom a juhom), v srdci vojny (krížová výprava). Dominik prijíma Božie povolanie v srdcervúcom svete ktorý čelí hlbokej zmene: prekonanie feudalizmu, obrat k evanjeliovej jednoduchosti a bratskosti, vyčkávanie nebezpečenstva moslimského sveta.
V tomto kontexte, mimochodom veľmi aktuálno, sa Dominik preukazuje ako veľmi súcitný človek. Cíti sa byť dotknutý utrpením svojich časov: vojna, duchovná a materiálna bieda patria spolu. Ľud je vydaný napospas zneužívaniu vojnovým pánom a skorumpovanému kléru. Dominik plače. Reálne zdieľa utrpenie a nešťastie ostatných. Má vo veľkej úcte Ježišov kríž. Vidí Božiu lásku zasiatu na zemi: srdce i ruky otvorené, aby pritiahli ľudstvo do lona milosrdenstva. Vidí utrpenie nevinného nespravodlivo odsúdeného a opusteného, pri ktorom Boh ostáva blízko, až tak, že sa s ním stotožňuje. Dominika mnohokrát zobrazuje počas meditácie alebo modlitby pri tomto kríži: sedí, stojí, klania sa, na kolenách, alebo je vystretý na zemi.
Od začiatku alžírskej drámy sa ma, pri rôznych príležitostiach pýtali: čo tu robíš? Prečo ostávaš? Kvôli Ježišovi, pre nič iné. Nemáme iné záujmy ako spasiť a zachovať. Nie sme masochisti alebo samovrahovia. Nemáme žiadnu moc, sme tu ako tí, ktorí su na četnom mieste pri chorom priateľovi, , v tichu, podopierame mu ruku, utierame čelo. Sme tu kvôli Ježišovi, pretože to on trpí, násilím ktorému sa nik nemôže vyhnúť, nanovo ukrižovaný v telách tisícok nevinných. Tak ako Mária, jeho matka, a sv. Ján, aj my sme tam, pri kríži, kde Ježiš umiera, kde ho jeho vlastní opustili a ľudia ním opovrhujú. Nie je pre kresťana podstatné byť prítomnými na miestach utrpenia a opustenosti? Kde má byť Ježišova cirkev, ktorá je Kristovým telom, ak nie tu, blízko? Verím, že cirkev umiera, pretože nie je dostatočne blízko pri Pánovom kríži. Ježiš nám ukázal cestu: „nik nemá väčšej lásky ako ten, kto dá život za svojich bratov“. Dať vlastný život. To nie je vyhradené len pre mučeníkov, všetci sme povolaní byť mučeníkmi – svedkami dary nášho života.
Ani viac ani menej. V každom rozhodnutí a každom skutku dať niečo z nás samých: vlastný čas, vlastný úsmev, vlastné priateľstvo, svoje schopnosti, aj svoju tichú prítomnosť, vlastnú pozornosť, vlastnú materiálnu, morálnu a duchovnú pomoc, vlastnú vystretú ruku………bez vypočítavosti, bez výhrad, bez strachu že budeme stratení.
Aké jednoduché a predsa veľké bolo svedectvo siedmich trapistických bratov! Nepotrebovali veľa hovoriť: ora et labora, modli sa a pracuj, obrábaj zem, pracuj na Božej roli, pracuj pre zmierenie a bratstvo medzi všetkými. Prijímali a starali sa o chudobných z hôr. Ich skrytá a pokorná prítomnosť hovorí silnejšie ako všetky naše reči. Ich život aj ich smrť kričia evanjelium. Ježiš má pravdu keď nám hovorí:“ nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť“ (MT 10,28). Pretože všetko sa vyvíja tu, v najväčšej hĺbke nás samých, odkiaľ pochádzajú motívy pre život i pre smrť, pre nádej i pre lásku.
Najnovšie komentáre